Morálna legitimita nasadzovania tajných čarodejníckych pracovníkov na ochranu obzvlášť dôležitých muklovských činiteľov
Na bežnú úvahu sa mi téma zadala široká, musím povedať, že som najviac času strávila nad tým, ako celú súťaž uchopiť. Napokon som sa rozhodla vybrať len časť problematiky v rámci obrovskej otázky utajenia čarodejníckej spoločnosti pred muklovským svetom a tou je nutná spolupráca a participácia čarodejníkov na muklovských veciach a naopak.

S tým úzko súvisí ochrana dôležitých muklovských činiteľov pred čarodejníckymi nebezpečnými živlami, pretože to, že sú najvyšší predstavitelia štátov oboznámení s existenciou čarodejníckeho sveta ešte neznamená, že vedia pochopiť skutočné nebezpečenstvá, ktoré by im mohli hroziť od černokňažníkov v prípade konfliktu v čarodejníckom svete. A je v záujme čarodejníckej spoločnosti, aby v takom období bola muklovská spoločnosť čo najmenej zasiahnutá, pretože naši predkovia už sami zažili situácie, keď sa čarodejnícky a muklovský svet dostal naraz do svetových konfliktov (prvá a druhá černokňažnícka vojna zároveň s tým, čo dnes muklovia nazývajú prvou a druhou svetovou vojnou). A vždy to bolo len na škodu celej veci.

Na najvyšších činiteľov muklovských štátov vždy dohliada niekto poverený a tento dohľad sa v prípade konfliktov v čarodejníckom svete zvyšuje. Stalo sa to napríklad aj v čase tretej vojny, keď vtedajšiemu premiérovi Británie nasadilo do úradu Kingsleyho Shacklebolta bez toho, aby premiér, inak informovaný o mnohých veciach z čarodejníckeho sveta, o tom vedel. Shacklebolt bol v tom čase jedným z najlepších aurorov v Británii, ak nie vôbec najlepším, takže môžeme predpokladať, že ochrana muklovského premiéra mala vtedy vysokú prioritu.

Podobný prípad nastal po tzv. „Nechcenom puči“ vo Francúzsku v roku 2066 počas štvrtej černokňažníckej vojny, kedy bol francúzsky muklovský prezident nepretržite strážený niekoľkými aurormi lojálnymi k exilovej vláde, ktorá sa stiahla pred Noirovými prisluhovačmi, ktorí urobili prekvapivý prevrat – čím šokovali všetkých vrátane seba, ale to je už iná kapitola a nesúvisí s našou témou.

Toľko v skratke k faktom.

Dôležitou otázkou, ktorou sa zaoberá niekoľko učencov i praktikov na poli humanitných vied je etický aspekt tejto nevedomej ochrany. Tá sa týka v drvivej väčšine predstaviteľov, ktorí vedia o existencii čarodejníckeho sveta. Napriek tomu sú strážení aj bez toho, aby o tom boli informovaní.

V prípade občasnej ochrany muklovských jedincov, ktorí o čarodejníckom svete netušia je úzus jasný – kvôli ich zvýšenej ochrane väčšinou nie je nutné ich oboznámiť o existencii nášho sveta a tak je aj ich stráženie vedené nevedomky. Ospravedlňuje sa to Dohovorom o utajení, kde pre takúto ochranu nie je nutné odhalenie.

V momente, keď ale ochraňovaná osoba vie o našom svete, dokonca môže mať i povedomie o čarodejníckom personále muklovskej inštitúcie, pre takéto jednanie neexistuje jednoznačná dohoda. Je tu početná skupina čarodejníkov, ktorí tvrdia, že muklovia by po
a) mali vedieť, že takúto ochranu majú,
b) mali vedieť prečo ju majú,
keďže väčšinou prichádza s nejakým nebezpečenstvom alebo nestabilnou situáciou v jednom či druhom svete.

Bod a) sa rozhodne týka určitej slobody o vlastnom rozhodovaní a i práva na súkromie. Keď je niekto vo vysokej štátnej funkcii, so stratou veľkej časti súkromia musí počítať, ale ľudí, ktorí mu ho narúšajú si zvyčajne vyberá sám alebo si s nimi postupom času vytvára vzťah. Tento bod sa z „čarodejníckej“ strany dá „napraviť“ tým, že dotyčný čarodejník môže byť oficiálne nasadený ako ochranka a tým sa zmaže aspoň tento problém. Ostane už len problém toho, že muklovský činiteľ netuší, že má vedľa seba značnú časť času osobu s čarodejníckym nadaním.

Bod b) je problém väčší, čarodejnícke štruktúry sa väčšinou obmedzujú v kontakte s muklovským činiteľom na najnutnejšie správy, väčšinou v čase, keď je svet skutočne v ohrození. Ale aj v týchto prípadoch zvyčajne informujú len o procesných a nutných prejavoch – upozorniť muklov na konkrétneho človeka, odporučiť im, aby sa vyhýbali konkrétnemu miestu a podobne – ale zvyčajne neodhalia problémy v širšom pohľade, takže muklovský činiteľ netuší, akému problému v skutočnosti spoločnosť čelí. Preto si ani neuvedomuje potrebu vlastnej ochrany a preto o nej ani nebýva informovaný.

Tu sa ukazuje určitá nerovnováha, keď muklovský svet je infiltrovaný čarodejníkmi, ale v čarodejníckom svete sú len muklovia, ktorí sú rodinne spriaznení s čarodejníkmi a tí mlčia pred muklovským svetom – z pochopiteľných dôvodov, ak by ich nezastavil Dohovor, pravdepodobne by im nik neveril.
V rámci tohto fungovania sveta mohli niektorí čarodejníci spadnúť do presvedčenia, že oni ovládajú celú spoločnosť a nepovažujú za potrebné brať ohľad na to, že aj iní ľudia by mohli oceniť širší pohľad na celú situáciu a že by to v konečnom dôsledku mohlo byť na úžitok a nie na škodu.

O celej veci sa zatiaľ debatuje len na teoretickej úrovni a hoci nikto nechce ohroziť verejné odhalenie nášho sveta, hlas o trochu bližšej spolupráci a malých krokoch vpred stále silnie. Jedným z nich je aj vedomie a súhlas s čarodejníckou ochranou pre muklovských vysokých štátnikov. Ako to dopadne a či to prinesie nejaký úžitok však ukáže až prax tvárou v tvár nejakému veľkému problému. A ten, dúfam, prinesie až ďaleká budúcnosť.

 

Sadie Griffin, 4. ročník
3. místo