Škola varenia
V Provence, tam to žije vždy,
trhy, fiesty, divadlá,
večer pozorovať hviezdy,
ráno nový deň nám dá.
Toto leto prišla maman
s novou spásnou myšlienkou.
„Veď ty už si veľká madam,
budeš mávať varechou.“
V kuchyni som odmala
pochytila veľa z krás,
teraz som však dúfala,
že naučím sa nové zas.
Prvé kroky viedli na trh,
hlavne všetko čerstvé mať.
„Variť treba z lokálneho,
znala to už stará mať.“
Prechádzame uličkami,
starých známych stretávame,
kupujeme všetko možné,
v dobrom duchu zjednávame.
Napokon je všetko doma
nachystané na nové skusy,
čo to „petite“ Sadie dnes,
za sporákom skúsi?
„Bouquet garni zviazať vieš,
mäso, zeleninu nakrájaj,
čo navaríš, to aj zješ,
všetko dobre pomiešaj.“
Druhý chod už pripravený,
kohút na pekáči tróni.
„Podlej vínom červeným,
nech je mäso plné vôní.“
Napokon i sladký dezert
nesmie chýbať na stole.
Zabudli sme na couvert,
no najeme sa do vôle.
Vymiešavam tarte aux pignons,
oriešky z pínie rada mám,
dnes nebude chocolate mignon,
navrch ešte mandle dám.
Pochutili si snáď všetci,
na terase živo sedia,
na pretras už prišlo vecí
všetci však už teraz vedia:
že petite Sadie všetko zvládne,
v kuchyni je ako drak,
no keď jeseň zas zavládne
uletí ako sťahovavý vták.
Myslím, že už z básničky je zrejmé, že sa maman rozhodla naučiť ma lepšie variť sa dala mi na starosti celú jednu večeru od nákupu, cez prípravu, až po servírovanie. Pokus sa podaril a bola som pomyselne povýšená do kuchárskeho stavu dospelých žien našej rodiny. Aspoň na niečo som užitočná.
Sadie Griffin, 4. ročník
2. místo